Víťazstvá a prehry 10
Veľmi som rozmýšľal či mám ešte napísať nejaký príspevok, alebo nie, ale nedá mi a tak už pravdepodobne posledný predsa napíšem.
Po zdravotných patáliach (zlomené obidve nohy) som ukončil krátke pôsobenie v MFK Ťahanovce, ktoré napriek mojim zdravotným problémom bolo celkom fajn. Ak si odmyslím veci, ktoré nefungovali (nebolo ich veľa), tak to bolo asi moje najlepšie pôsobenie v role trénera. 2 dni pred ukončením sezóny som sa stretol s trénermi Loky na krátkej schôdzi a dal som im prísľub, že od júla im pomôžem pri B mužstve mladších žiakov. Od polovice júla som začal trénovať na strašnom ihrisku ZŠ Požiarnická s kolegom Mišom Štovkom, ktorý bol nečakane preradený k mužstvu prípraviek. Zlé treningové podmienky, málo hráčov a odchod Miša k prípravkam signalizoval, že to bude veľmi náročné pôsobenie. Ak by sa súťaž začala v riadnom termíne 8.8.2015, tak si neviem predstaviť s kým by som hral (mal som asi 5 hráčov). Nakoniec sa úvodné zápasy odložili a tak sa mi nejako podarilo poskladať mužstvo, ktoré však bolo minimálne o 2 roky mladšie ako ostatné tímy. Ak k tomu prirátam katastrofálne podmienky na trénovanie a neochotu detí a rodičov chodiť na tréningy a zápasy (okrem stabilných poctivcov), tak je jasné, že to bolo veľmi ťažké. Jesennú časť som nakoniec nejako dobojoval, ale môžem smelo povedať, že pri mojej časovej zaneprázdnenosti (práca, rodina, krúžok na ZŠ Hroncová atď....) to bol zázrak. Ak by mi nebol pomáhal Mišo Štovka a ja by som nemal vo zvyku dodržať to, čo sľúbim, tak by som už v septembri určite nepokračoval. Napriek všetkým problémom a nedostatkom, ktoré som pri mužstve mal však neľutujem, že som prijal ponuku v Lokomotíve. Po úvodných ťažkých mesiacoch však chlapci a rodičia zapli a posledné zápasy a tréningy sa približovali k tomu, ako by som si to predstavoval. Sezónu sme ukončili výborným výkonom proti 2 mužstvu tabuľky FAMT Prešov 3:5 (v úvode sezóny sme s nimi prehrali 15:0) a tak som mohol s kľudom oznámiť, že nebudem ako tréner ďalej pokračovať. Odísť práve v čase, keď sa mužstvu darí a v klube sú celkom spokojní nie je práve najlepšie riešenie, ale ja viem, že by to ďalej nefungovalo. Keď k tomu prirátam množstvo stráveného času (aj mimo tréningov) a slabé ohodnotenie, tak je jasné, že neodchádzam, len kvôli zlým tréningovým podmienkam.
Napriek všetkým ťažkostiam ,ktoré som musel za posledné 4 mesiace prežiť, však budem v dobrom spomínať na kolektív chlapcov v Lokomotíve a keď k tomu prirátam, že sa mi splnil cieľ (predseda FAN Klubu, hráč a tréner Lokomotívy), tak už by som mohol kľudne aj s trénovaním skončiť. Mám totižto veľmi zlé skúsenosti s dodržiavaním pravidiel a sľubov zo strany funkcionárov klubov a tak už možno zostanem len na škole, kde keď sa niečo dohodlo, tak sa aj splnilo.
Ostávam s pozdravom a dúfam, že sa mi ešte podarí nejaký článok o futbale (aj v role trénera) napísať.
