Víťazstvá a prehry 9

Prešiel už nejaký čas odvtedy čo som napísal posledný príspevok a tak by sa už patrilo pridať niečo nové. Je toho dosť, čo sa udialo za posledné 2 roky, ale vypichnem len to hlavné. 

Po problémoch, ktoré som mal pri mužoch som sa rozhodol, že už Á-čko trenovať nebudem. Mám pocit, že v nižších súťažiach (okrem mužstiev, ktoré ašpirujú na postup) ani nie je tréner potrebný. Veľakrát je to totiž len o tom, či sa bude chlapcom chcieť na futbal chodiť a či dokáže klub (obec) zabezpečiť aké, také podmienky. Tréner pri mužstvách, kde si prídu chlapi zahrať futbal a potom vypiť pivo a odreagovať sa je len figúrka a ak ho hráči nerešpektujú, len v podstate zabíja čas.

Ja som na to prišiel dosť neskoro, ale zase som sa niečomu priučil a už viem ľahšie posúdiť do čoho má zmysel ísť. Preto mojou prioritou je a zostane práca s mládežou, ktorá ak je vedená správnym smerom a je jej venovaná dostatočná pozornosť vie byť zaujímavá a zmysluplná.

Sezónu 2014/2015 som síce začal v Budimíre aj pri Á-čku aj v doraste, ale po nečakaných incidentoch, ktoré vyplývajú z prostredia v ktorom sa hrá som uvažoval, že ukončím moje 4 ročné pôsobenie v tomto klube. No keďže mám jednu vlastnosť, ktorá sa mi už neraz vypomstila (keď dám slovo, tak ho dodržím) som pri chlapcoch v doraste zostal a priznám sa, že to neľutujem. Takú dobrú a poctivú partiu, aká a stretla v Budimíri som už dávno nemal jediný problém bol, že nás bolo málo 11-ti a 1 hráč, ktorý hral na čierno,lebo nechcel hrať za Amužstvo. S takýmto stavom bolo veľmi ťažké odohrať celú jeseň no chlapci ma prekvapili a napriek tomu, že nás bolo málo veľa nechýbalo a boli by sme po jeseni prvý. 

Veľmi som rozmýšľal, či po zime pokračovať v Budimíre, ale keďže som chlapcom dal slovo, tak som chcel na jar pokračovať. Prišiel však 4 december a ja som si v práci zlomil obidve nohy a tak mi bolo jasné, že začiatok sezóny nestihnem. Pomaly sa blížil začiatok jarnej časti a nikto nič neriešil a dokonca nejaký hráči z mužstva aj odišli, čo bol signál, že dorast ďalej nebude pokračovať. Telefonicky som sa od predsedu dozvedel, že mužstvo odhlásia zo súťaže a tak mi trochu odľahlo, ale nepotešilo ma to. Rozmýšľal som čo s chlapcami, ktorí chcú na jar hrať a tak som vybavil hosťovania v mužstve MFK Ťahanovce (Palo Mičko, Laco Balla, Luky Bodnár, Laco Erdélyi) a dokonca začal znova hrať aj Fero Vírostko, ktorý sa vážne zranil ešte za pôsobenia v Košických Olšanoch.

Momentálne už vediem aj tréningy v Ťahanovciach a dokonca som už bol v zápase proti Šaci vedený, ako tréner. na jednej strane mám  radosť z toho, že som znova pri futbale no zároveň som sklamaný z niektorých nepríjemných vecí, ktoré som nečakal a vzhľadom k tomu, že ich nikto nerieši a vlastne so mnou žiadny funkcionár doteraz nerozprával pravdepodobne pri mužstve  po sezóne nezostanem. Už dlhšiu dobu mám ponuku pracovať pri mládeži v Lokomotíve Košice a keďže je to môj srdcový klub (osobne som zaň hrával a dokonca som bol v 90-tých rokoch predseda fan klubu), tak ju pravdepodobne  aj príjmem.

Tak zatiaľ len toľko a uvidíme, čo sa v najbližšom čase udeje. V predošlých mesiacoch, ktoré som strávil na maródke som mal dosť času na bilancovanie toho, čo sa mi pri futbale podarilo a uvedomil som si, že ak človek robí niečo poctivo a neprináša to osoh jemu ani tým pre ktorých to robí, tak je najvyšší čas niečo zmeniť...........