Víťazstva a prehry ...

Na záver môjho (pravdepodobne) posledného článku použijem názov z posledného filmu o Shrekovi "Zvonec a koniec".

Takto by sa asi momentálne dalo pomenovať stav mojej trénerskej kariéry.

Rozmýšľal som či mám ešte niečo napísať (keď už netrénujem), ale myslím si, že by sa to patrilo a možno si aj uľavím.

Tento rok som začal napriek rozhodnutiu, že už nebudem pokračovať v trénovaní v klube MFK Ťahanovce, ale cca asi po 2 mesiacoch som zistil, že zlé skúsenosti s dodržaním šlubov (nie mojich) pokračujú a keďže som mal pred sebou jar a leto a mnoho práce v zamestnaní a na záhrade rozhodol som sa pre niečo čo som ešte doteraz nespravil, čiže nedodržať svoj šlub. Trochu ma to aj mrzelo, ale získal som toľko voľného času a odbil toľko stresu, že sa to prejavilo na mojej psychickej pohode. Ďalšie ponuky na trénovanie som odbil a ponechal som si len trénovanie deti na škole. Takto som vydržal do konca sezóny/školského roku a keďže aj na škole to bolo veľmi náročné a neodmenené, tak som sa rozhodol, že trénovanie úplne odstavím.

Momentálne aj napriek ponukám nikde netrénujem a ani to neplánujem. Stále mám taký pocit, že môj skôr taký fanatický prístup k futbalu a 100% dodržiavanie dohôd (nie písomných) bol veľakrát dôvodom, že sa to obracalo proti mne a  niekoľkokrát som sa ocitol v situáciach, keď som už fakt nevedel ako ďalej. 

Napriek tomu neľutujem tie roky, ktoré som pri futbale ako tréner strávil, ale stále mám taký pocit, že u nás sa futbal robí zo zištných dôvodov, resp. z nutnosti. Tích niekoľko poctivých funkcionárov, trénerov a hráčov nedokáže úroveň futbalu u nás podvihnúť. A ak k tomu prirátam, že ak nemáte peniaze (samozrejme aj čierne), tak sa púšťať do kvalitnej práce vo futbale u nás v podstate ani nemá význam.

Napriek tomu držím všetkým, čo sa angažujú pri práci vo futbalovom prostredí palce a ostýostávam s klasickým pozdravom:

"Športu zdar a futbalu zvlášť"

Stanislav Lellák